Poznámky
1)
V Strednej Európe sa úplné zatmenie Slnka odohralo posledný raz
v roku 1706 a najbližšie bude 11. augusta 1999.
2)
Človek je duch, duchovná bytosť spojená s niekoľkými jemnohmotnými
a hrubohmotnými obalmi či “telami”. Fyzické telo je to, ktoré
máme spoločné s nerastami, éterické s rastlinami a astrálne so zvieratami.
Od zvierat sa človek líši tým, že má ducha. V duchu sa nachádza
jeho zmysel pre vyššie morálne a estetické hodnoty: Pravdu, Dobro a
Krásno. Človek a zvieratá sa od rastlín a minerálov líšia tým, že majú
astrálne telo. V astrálnom tele sa nachádza napríklad pociťovanie príjemného
a nepríjemného. Napokon človek, zvieratá aj rastliny sa od minerálov
líšia tým, že majú éterické telo, ktoré sa niekedy nazýva aj energetickým
alebo životným telom a je zodpovedné za rozmnožovanie a rast.
Porobnejšie vysvetlenie pozri v Sophii 4, 1994 alebo v Rudolf Steiner:
Geheimwissenschaft im Umriss. Verlag R. Steiner, Dornach, 1962.
Česky Tajná věda v obryse, výjde v roku 1996.
3)
Pamäť sa totiž nachádza v éterickom tele. Preto si človek pamätá z
toho, čo v noci prežíval v astrálnom tele len až moment, keď sa už jeho
astrálne telo dotýkalo éterického.
Pamäť nie je nijako umiestnená v bunkách fyzického mozgu. Mo-
zog slúži len ako “hardwarový interface” medzi pamäťou a organický-
mi systémami fyzického tela.
Je všeobecne známe, že keď sa vyoperuje nejaká časť mozgovej kôry,
v ktorej sa údajne nachádzala pamäť, človek síce dočasne stratí
spomienku na určité zážitky, ale po čase sa mu pamäť postupne znovu
obnovuje. Je to preto, lebo odstránením nejakej časti mozgového tkani-
va sa berie éterickému telu jeho fyzický nástroj, pomocou ktorého by sa
mohlo prejavovať; po čase si však ono mozgové bunky zasa zacelí a
zreorganizuje a pamäťová informácia sa do nich znova “odkiaľsi nako-
píruje”.
Len fanaticko-dogmatický postoj materialistických vedcov im
dovoľuje ignorovať takéto a podobné očividné fakty a trvať na tom, že
pamäťová informácia je zakódovaná vo fyzických mozgových bunkách;
alebo konštruovať také špekulatívne teórie ako teóriu holonomie, podľa
ktorej je kompletná pamäťová databanka človeka obsiahnutá všade na
každom mieste v mozgu - a preto vraj nevadí, keď sa ktorákoľvek časť
mozgovej kôry odstráni. Celoživotné zážitky jedného človeka obsahujú
toľko gigabitov informácie, že by sa nedali nijako zakódovať ani do 17-
tich miliárd, ani 17-tich biliónov mozgových buniek, nieto ešte do men-
šieho počtu alebo dokonca do jednej jedinej mozgovej bunky!
Pri smrti alebo v šoku zo smrteľného ohrozenia sa éterické telo uvoľní
z fyzického zovretia a vtedy - práve preto, že je človek mimo fyzického
tela, v samotnom éterickom tele - sa mu v neobyčajne krátkom čase
premietne pred očami celý jeho život.
Vedúca svetová kapacita na poli neuropsychológie, sir John Eccles,
hovoril na konferencii “Brain, Mind & Physics” v septembri 1992 v
Prahe o tom, že výsledkom jeho celoživotnej vedeckej práce je presved-
čenie, že mozog je len nástrojom mysle. Tzn. že existuje druhý mozog
z nejakej jemnejšej (éterickej) substancie, t. j. myseľ, ktorá reguluje
činnosť mozgovej kôry tým, že vplýva na priepustnosť synapsií.
Kolegovia však prechádzajú Ecclesov výsledok väčšinou bez povšim-
nutia. Ten John Eccles, ktorého toľko rokov vyzdvihovali ako svojho
patróna a vzor, ktorému preukazovali zvláštnu úctu ako múdremu
mužovi, pokiaľ hovoril len niečo, čo “nevadilo” - o tomto Johnovi Eccle-
sovi odrazu povedia: “Ach, Eccles, ten je už starý, netreba ho brať
vážne!” Je až k neuvereniu, aké subjektívne, emocionálne rozhodnutia
sa niekedy prijímajú vo vedeckých kruhoch, ktoré sa tak radi pýšia práve
tým, že pristupujú k realite nezaujate a objektívne.
4)
Prečo je sova symbolom múdrosti? Sova sa od ostatných vtákov
líši tým, že vidí aj v noci. Múdry človek je ten, ktorý "vidí aj v noci", t.j.
dokáže vedome vnímať aj neviditeľnú, nočnú, duchovnú polovicu svo-
jej bytosti.
5)
Podobne ako mozog je aj celé ľudské telo rozdelené na mužskú a
ženskú polovicu. Pretože sa však pyramidálne nervové dráhy v mieche
krížia, ovláda pravá hemisféra ľavú, ženskú stranu tela, na ktorej je
srdce a ľavá hemisféra pravú, mužskú stranu tela. Ľavá strana vyžaruje
magneticky, záporne a žltou farbou; pravá strana elektricky, kladne a
modrou farbou. Rozhranie medzi nimi, tzv. vertikála života, by mala v
ideálnom prípade prechádzať presne stredom tela. V skutočnosti sa však
v oblasti rôznych orgánov vychyľuje tu napravo, tu naľavo, čo je obra-
zom duševnej nerovnováhy: kde elektrické pole presahuje do ľavej polo-
vice tela, je to výrazom prílišnej aktivity, nepokoja; a kde sa magnetic-
ký pól vkliňuje do pravej strany, znamená to prílišnú pasivitu a strach.
V prastarej vede o dychu obsiahnutej v Rgvéde nachádzame to isté
inými slovami: pozdĺž chrbtice prúdia tri pránické kanály (nádí): ľavou
stranou tela prechádza ida, mesačná nádí; pravou stranou pingala,
slnečná nádí; a stredom tela prechádza tzv. sušumna. Indickí rišiovia
vypozorovali, že zdravý človek dýcha po celý život pravidelne istý čas
viac ľavou nosnou dierkou a rovnaký čas zase pravou nosnou dierkou.
To sa deje striedavo a iba keď dych prechádza z jednej nosnej dierky do
druhej, prúdi krátku chvíľku oboma naraz a potom rýchlo prechádza
buď z ľavej nosnej dierky do pravej alebo naopak. V tomto okamihu sa
podľa jogínov dych pohybuje v sušumne. Cieľom pranájámy je pre-
čistenie a vyváženie pránických dráh, pretože osvietenie je možné iba
ak sa dych podarí udržať v sušumne.
6)
Keď v roku 1981 Roger Sperry objavil špecializáciu mozgových
hemisfér, psychológovia sa najprv domnievali, že najtvorivejší ľudia sú
takí, čo intenzívnejšie ako ostatní využívajú pravú polovicu mozgu. Avšak
na základe výsledkov experimentov psychológia svoj názor neskôr po-
opravila:
"Z psychologického hľadiska sú v živote najúspešnej-
ší tí, ktorí v používaní jednotlivých štýlov poznávania (ra-
cionálneho a intuitívneho) sú najpružnejší; ktorí majú
medzi hemisférami najlepšie prepojenie a dokážu ich
používať vo vzájomnej interakcii.
A na druhej strane najmenej úspešní sú tí, čo používajú
len jeden vyhranený štýl a nevedia "prepájať". Takíto jed-
notlivci obyčajne ani nevedia, že existuje aj iný štýl
poznávania, a pri stretnutí s prekážkou, ktorú nemôžu
prekonať ich spôsobom, sa ľahko vzdávajú alebo opaku-
jú tú istú chybu." (Macková)
7)
Čitateľom na domácu úlohu: Všetky svetadiely sa začínajú na A
(Amerika, Afrika, Ázia, Austrália, Antarktída). Len Európa sa začína
písmenom E. Prečo?
8)
Ťažko si predstaviť, že by kongres Spojených štátov prijal nejaký
zákon len na základe niečoho, čo vyplýva z duchovného sveta a čo nie je
hmotne merateľné - ako je to možné v islamskom svete alebo v Tibete.
9)
Ak poukazujeme na Hitlera a Mussoliniho ako na fanatických vod-
cov, pripomeňme si, že Stredná Európa pulzuje, t. j. prikláňa sa strieda-
vo raz k Západu, raz k Východu.
10)
Znenie tejto prednášky je uverejnené v Sophii 4, 5, 6, 1994/95.
11)
Nielen tieto dve bytosti majú čo povedať do svetového diania; ale
zatiaľ hovoríme len o týchto dvoch.
12)
Za myšlienku trojčlennosti sociálneho organizmu a jeho porovna-
nie s trojčlennosťou ľudského organizmu vďačíme R. Steinerovi. V roku
1919, v čase robotníckych prevratov a tragédie svetovej vojny, ju načr-
tol vo svojom spise Hlavní body sociální otázky, Baltazar, Praha, 1993.
13)
Neskôr dostali jednotlivé germánske národy svojich vlastných,
nových archanjelov. Bývalý duch všetkých Germánov postúpil z arch-
anjela na archea a stal sa duchom času. Preto anglo-sasko-germánske
národy udávajú v súčasnosti “tón” na celom svete.
14)
Presnejšie povedané na severe Strednej Európy. Protiklad medzi
Severom a Juhom však nie je predmetom tejto prednášky. Jeden z roz-
dielov spočíva v tom, že Severania sa usilovali spojiť sa s nadzmyslový-
mi silami v prírode a vo vesmíre, teda vonku, zatiaľčo Južania hľadali
spojenie s duchovným svetom vo vlastnom vnútri.
15)
K periodizácii nemeckých dejín v súvislosti s udalosťami v duchov-
nom svete pozri aj R. Steiner: Die Mission der einzelnen Volksseelen
im Zusammenhang mit der germanisch-nordischen Mythologie, R.
Steiner Verlag, Dornach, 1974.
16)
O svete pravzorov pozri: J. A .Komenský: Obecná porada o
nápravě věcí lidských. Svoboda, Praha, 1992.
17)
V poslednom čase nás stále niekto známkoval vo vzťahu k národ-
nostným menšinám. Táto spoločnosť vraj bude humánna, keď zaručí
práva menšinám. Myslím, že keď je niekto Maďar, Poliak, Čech alebo
Rusín, môže na Slovensku ešte celkom dobre žiť. Navrhujem dívať sa
na to iným spôsobom: duchovní ľudia sú menšina! Len sa pokúste raz
žiť naozaj cnostne! Nie len byť členom cirkvi, ale skutočne, nezúčast-
ňovať sa vecí, ktoré odporujú morálnemu zákonu. V priebehu krátkeho
času sa ocitnete na periférii spoločnosti, bez peňazí, bez zamestnania,
bez strechy nad hlavou! To je tá najväčšia hanba a škvrna na tele tejto
krajiny: že život poctivého človeka je zo všetkých ten najtvrdší!
18)
Ľudská duša nie je len nejaká “nediferencovaná hmlovina”, ale má
tiež svoje špecializované, relatívne samostatné orgány. Troma hlavnými
orgánmi duše sú: myslenie, cítenie a vôľa. Za čias Starého Egypta neboli
tieto tri duševné sily také vyhranené ako dnes, ale splývali: spomeňme
si, že náboženstvo, veda a umenie tvorili vtedy jednu neoddeliteľnú jed-
notu. V časoch Starého Grécka sa čiastočne osamostatnilo myslenie a
vytvorilo samostatný duševný článok duše rozumovej, ktorá posilnila
samostatný vnútorný myšlienkový život, abstraktné myslenie, nezávislé
od zmyslových vnemov či náboženského citu. To umožnilo vznik filozo-
fie, logiky, vied ako ich poznáme dnes.
Ďalej na prelome stredoveku a novoveku sa osamostatnila vôľa a
vytvorila relatívne samostatný článok tzv. duše vedomej. Táto sa v člo-
veku prejavuje tak, že sa cíti vo svojom konaní samostatnou idnividuali-
tou, ktorá nechce nasledovať, ale samostatne sa rozhodovať a niesť
zodpovednosť za svoje činy. To sa navonok prejavilo zrušením kráľov-
stiev, oslabením autority cirkvi a vznikom parlamentných systémov a
zavedením všeobecného volebného práva.
V Európe môžeme pozorovať, že najviac duše vedomej je na severo-
západe; smerom do stredu Európy jej ubúda v prospech duše rozumovej
a smerom na východ a na juh pribúda stále viac duše cítivej. Tá sa
prejavuje určitou pestrosťou, malebnosťou, romantikou, intenzitou doj-
mov (Taliansko, Španielsko), vrúcnosťou a hlbokou dušou (východní
Slovania).
Pretože tieto tri duševné články sa nevyvíjajú u všetkých ľudí a kultúr
rovnomerne, muselo sa kresťanstvo rozpadnúť na tri časti: pravoslávie,
katolicizmus a protestantizmus. Pravoslávie je stavané na ľudí, u kto-
rých dominuje duša cítivá; opiera sa najviac o dojmy z pôsobivých obra-
dov. Katolícka cirkev zodpovedá duši rozumovej; v jej popredí je dog-
matika. A na prahu novoveku, spolu so vznikom duše vedomej, musel
skoro zákonite vzniknúť protestantizmus. Hlavným sporným bodom
medzi protestantmi a katolíkmi bolo, že Luther prehlásil, že každý môže
náboženskú pravdu posudzovať sám, že každý človek má vlastné sve-
domie, ktorému skladá účty, ktoré je kompetentné poučiť ho o tom, čo
je pravdivé a dobré, a tak môže nadviazať vzťah k Bohu ako individu-
alita zodpovedná za seba, nepotrebuje teda prostredníkov. Katolícki ve-
riaci však pokladajú samostatné myslenie v duchovnej oblasti za hriech
a opovážlivosť.
19)
Podrobnejšie o duchovnom pozadí ruských dejín v S. O. Prokofiev:
Duchovnye zadači srednej i vostočnoj Evropy. V nemčine: Die geisti-
gen Aufgaben Mittel- und Osteuropas. Goetheanum, Dornach, 1993.
20)
Na prvenstve Sovietskeho Zväzu vo vypustení prvej umelej družice
a prvého kozmonauta si nemôžeme nevšimnúť, že to bola naozaj jediná
technická oblasť, v ktorej Sovietsky Zväz predstihol Spojené štáty, a to
veľmi tesne: Prvá americká umelá družica (Explorer I) vyletela 4 me-
siace po Sputniku a prvý americký kozmonaut (Alan Shepard) len 3
týždne po Gagarinovi. To nás núti neprechádzať bez povšimnutia aj
tvrdenie niektorých pozorovateľov, že určitý časový náskok v tejto
spektakulárnej oblasti bol s tichým súhlasom špionážnych služieb soviet-
skej krajine darovaný na zvýšenie sebadôvery a prestíže vo vedecko-
technickej oblasti. Keď začali kozmické preteky, ukázalo sa, že pri letoch
na Mesiac a k vzdialeným planétam slnečnej sústavy už Rusi nedokáza-
li Američanom konkurovať.
21)
Keď myslíme na ten podivný, dosť ponižujúci vzťah Slovenska k
Západu, vynára sa nám pred očami takýto alegorický obraz:
Slovensko je ako mladučká dievčina s určitou čistotou v duši, ale
neskúsená, ktorá sa snaží nadbiehať ostrieľanému, zámožnému svetá-
kovi, lebo si myslí, že s ním bude mať lepší život. Netuší, že jej sny o
čistej láske a pravdivom živote majú kozmickú cenu zlata; že práve tie
by mohli tomu vnútorne vyprahnutému svetákovi vrátiť stratený zmy-
sel života; že sa nemusí vôbec dívať na to, že nie je až taká výkonná,
zručná a bohatá ako on.
Medzi Východom a Západom má skutočne nastať spojenie, niečo
ako svadba pologúľ. Toto spojenie sa však môže odohrať dvoma spôsob-
mi:
1. Onen otrlý sveták tú hlúpu husičku len zneužije a sklamane odhodí.
2. V duchu čistej lásky a vzájomnej úcty.
To, či sa odohrá viac-menej ten prvý alebo ten druhý scenár, záleží
ešte viac od ženského ako od mužského pólu. Ak žena stratila svoju
vnútornú hodnotu, ak je ľahká, každý s ňou bude zametať ako s handrou.
No ak v sebe nenechala zhasnúť plamienok čistoty a vernosti, ak neza-
kopala svoju vnútornú hodnotu, vyžaruje auru dôstojnosti a každý muž
sa k nej samovoľne blíži len s tichou úctou.
Aby to však mohla, musí si byť v prvom rade vedomá, v čom je a v
čom nie je jej úloha, v čom je jej silná stránka, a nesnažiť sa zapôsobiť
na muža tým, že sa mu bude chcieť vyrovnať alebo ho predbiehať v
rozvíjaní mužských vlastností, vo vonkajšej sile alebo v pracovnej výkon-
nosti, aby sa mu zapáčila.
Ak Východná Európa je ženskou polovicou Európy, povedzte, kto
má behať za kým? Muž za ženou alebo žena za mužom? Muž sa má
uchádzať o ženu, nie žena nadbiehať mužovi a ponúkať sa mu! Taká
žena len potvrdzuje svoju nízku mienku o sebe samej. Myslíte si, že keď
sa budeme za každú cenu pachtiť, aby sme sa mohli prezentovať v
zahraničí všelijakým boháčom pred bránami, že si nás potom všimnú a
nadobudnú k nám úctu? Nevyužijú nás skôr a nebudú sa pritom tváriť
ešte blahosklonne? Usilujme sa zapáčiť Bohu a nie svetu, lebo vkus
sveta je dnes aj tak zvrátený!
Žena má byť ako ruža, ktorá rastie na mieste a vyžaruje ľúbeznú
vôňu doďaleka. Mužský pól je ten, ktorý má za ňou vystúpiť až na
vrcholec hory, presekať sa bodľačím. Ale aby ona mala takú príťažlivú
moc, musí naozaj vyžarovať vôňu, vnútornú krásu, musí za to stáť,
musí byť duševne bohatá. Úlohou muža je bojovať o ženu. Úlohou ženy
je stáť za to.
Východná Európa je manželkou Západnej Európy. Vzťah medzi nimi
sa zatiaľ podobá na zlé manželstvo. O svojej manželke muž nemôže
zmýšľať dosť vznešene, ctiť si ju a chrániť ako najcennejší drahokam -
a nie urobiť si z nej slúžku! Muž nemôže očakávať od ženy, že donesie
do domu rovnako veľa peňazí a všetko jej účtovať; veď on je od prírody
po vonkajšej stránke výkonnejší a silnejší na to, aby ju hmotne zaštítil,
lebo ona mu za to dáva ešte niečo iné, bez čoho by celé jeho úsilie
stratilo zmysel.
A ona nemôže očakávať, že k nej bude mať úctu, keď nemá prečo!
Keď je žena prázdna, keď mužovi nedáva citovú náplň, nezušľachťuje
ho a nepovznáša svojím jemnejším vplyvom, taký muž bude zhrublý a
bude ju len biť a okrikovať, lebo je podvedome sklamaný.
Vnútorné bohatstvo Východnej Európy, cieľavedome zhodnotené, s
podporou vonkajšieho bohatstva Západnej Európy môže zachrániť svet!
To by však vzťah medzi nimi musel byť nie zištný a súťaživý, ale brat-
ský a priateľský. Západná Európa by sa mala o Východnú starať ešte s
väčšou láskou ako o seba: ako o svojho mladšieho brata. Lebo tento
brat je zatiaľ ešte malý, ale má vlohy, s ktorými rýchlo predčí všetkých
svojich starších súrodencov, len čo dospeje. A potom im všetko, čo pre
neho urobili, mnohonásobne vráti.
22)
Je ezoterickou zákonitosťou, že každá kultúra sa rozvíja pod vlá-
dou jedného znamenia, ktoré trvá 1 / 12 platónskeho roka (= 2190 rokov);
a že to, čo sa v lone jednej kultúry počne ako čistá myšlienka, v nasledu-
júcej kultúre spadne ako zrelý plod hmotnej civilizácie.
Vývoj počítačov v dnešnom chápaní sa začal anglickým matema-
tikom Charlesom Babbageom (1792-1871), ktorý začiatkom 19.
storočia navrhol analytický počítací stroj so samostatnou pamäťou,
procesorom a programom na diernych štítkoch. Na týchto princípoch
sa zakladajú aj súčasné počítače. Babbage vytvoril svoj analytický stroj
práve necelých 2200 rokov po tom, čo Aristoteles (384-322 pr. Kr.)
sformuloval logiku. Len z technických príčin nemohol svoj návrh v tom
čase realizovať. O storočie neskôr Babbageov stroj skonštruovali a fungo-
val bezchybne.
23)
Úlohou egyptskej kultúry bolo pracovať predovšetkým na duši
pocitovej, úlohou grécko-románskej na duši rozumovej a úlohou an-
glosasko-germánskej rozvinúť dušu vedomú. Úlohou slovanskej kultúry
bude prevziať dušu vedomú od Germánov a premeniť dušu cítivú, ktorej
je v slovanskom svete veľký potenciál, na duchovné ja. Teda premeniť
hmotnú individualitu na duchovnú individualitu. Na rozdiel od anglosas-
kej kultúry, ktorá vyvinula hmotnú individualitu - a na rozdiel od Starej
Indie, ktorá síce bola duchovná, ale bez individuálneho ja.
“Ja”, osobnosť, vlastná vôľa, vlastné myslenie, je ten činiteľ, ktorý
nás vytrhol z prastavu blaženosti a súladu. Aby sa človek mohol vrátiť
do duchovného sveta, musí toto ja buď prestať existovať, alebo sa musí
stať samo duchovným.
Na to, aby sa človek mohol vrátiť do bezkonfliktného stavu, je jedno-
duchšie toto ja zlikvidovať, ako ho zduchovniť. Je jednoduchšie “nič
nechcieť”, ako chcieť vždy to správne, čo je v súlade s Božou vôľou,
lebo na to ju človek potom musí veľmi dobre poznať.
Takýto druh duchovnej praxe však vedie k tomu, že človek sa síce
dostane do “duchovna”, ale so stratou individuálneho vedomia. Ocitne
sa v duchovnom svete, ale v bezvedomí, či v stave zníženého vedomia,
či polospánku - takže z celej nádhery a dokonalosti nebeského kráľovstva
skoro nič nevníma, nepochopí. Po návrate vám nevie povedať nič viac,
ako len toľko, že to bolo “úžasné”, že bol “u Boha”, ale že si nepamätá
nič konkrétne, že sa to “nedá vyjadriť”. Je to ako keby niekto cestoval
do exotickej krajiny, ale celú cestu by prespal, niečo by sa mu snívalo,
a potom by povedal: “bol som v Egypte, bolo tam nádherne”.
Slovanský človek nemá “odpadávať do samadhi”, “do tranzu”, ale
vstupovať do duchovného sveta a nadväzovať kontakt so všetkými du-
chovnými bytosťami v plnom jase vedomia, kráčať po schodišti pozna-
nia s takou istotou ako po pevnej zemi.
Ind sa dostáva do duchovna len so svojím cítením, ale (s výnimkou
džnána-jogínov) nie so svojím myslením. Je príznačné, že v Indii sa
džnána-joga (joga poznania) pokladá za príslovečne najťažšiu, skoro
neschodnú cestu, a nedoporučuje sa.
Väčšina indických guruov sa bojí myslenia; myslenie je pre nich
niečo ako džungľa, ktorej sa chcú radšej vyhnúť, lebo sa v nej nevyznajú
a zblúdili by v nej, snažia sa preto myslenie “zastaviť”, eliminovať.
Úlohou Slovanov nie je mysleniu sa vyhnúť, ale dať ho do služieb du-
chovných hodnôt; zduchovniť ho tak, aby každá myšlienka bola ako
jasný a ostrý kryštál preniknutý duchom.
Ind nezvíťazil nad hmotou tým, že ju pretvoril, ale tým, že sa od nej
odtiahol. Avšak duch bez hmoty je nekonkrétny; neobohatený o životnú
skúsenosť, ktorá by naplno rozvinula všetky jeho vnútorné rozmery.
Tým nechceme povedať, že India neobohacuje ľudstvo o akýsi úžasný
rozmer. Treba si však ujasniť, že práve preto, že väčšina orientálnej
praxe zotrváva len na úrovni intenzívnych, ale neurčitých citových zá-
žitkov, ktoré nedoťahuje až do jasného poznania, do konkrétnej myšlien-
ky, nedokáže potom zasiahnuť do života, nedokáže pretvoriť hmotný
svet. India je plná mudrcov, ktorí “spoznali Boha”, ale nemajú pre svoju
biednu a ušpinenú krajinu žiadnu lepšiu, konkrétnejšiu radu, ako aby
každý “zastavil svoju myseľ”, spoznal, že “átman je brahman”, že
“človek je Boh” a že “vždy bol a bude nemenný a dokonalý”; starobylé
učenia, ktoré vysvetľujú vznik vesmíru, ale ani jedno také, ktoré by
trvale povznieslo človeka z jeho duševnej a hmotnej biedy. Pravá, slovan-
ská duchovnosť sa musí prejaviť tak, že premení Zem na kvetinové
záhrady.
Ind sa utieka pred zlom sveta do pustovne, aby sa vyhol pokušeniu.
Slovanský človek musí v sebe vyvinúť takú moc, aby svojou prítom-
nosťou dokázal premieňať zlo na dobro.
Indický duch hovorí: svet je hmotársky a ja som duchovný: odchá-
dzam teda zo sveta. Slovanský človek musí povedať: svet je hmotársky
a ja som duchovný: svet sa teda musí zmeniť!
24)
V Jánovej Apokalypse (12,1) je zobrazená Kráľovná Nebies ako
“žena odiata slnkom, a mesiac bol pod Jej nohami a na Jej hlave
koruna z dvanástich hviezd”. Kráľovná obsahuje v sebe všetky cnosti
ako biele svetlo všetky farby spektra. Diadém z dvanástich nebeských
drahokamov je dvanásť prvých Cností, ktoré z nej vyžarujú ako samo-
statné živé bytosti, ktoré v sebe stelesňujú dvanásť duchovných farieb,
pravzorov, aspektov Boha.
Osobná úloha je daná jedinečnou kombináciou pravzorov, pretože v
chráme ľudstva má byť každý kameňom, ktorý musel opracovať sám
seba do jedinečného tvaru, aby mohol plniť úlohu na svojom mieste
medzi ostatnými. Preto sa nestačí modliť k Bohu len abstraktne. Každý
musí poznať svoju úlohu konkrétne, inak ju sotva bude môcť (vedome)
plniť.
- I.
- II.
- III.